|
|
|
|
Dôsledky ťažby Nováckeho uhoľného ložiska na krajinnú štruktúru, sociálno-ekonomický rozvoj obce Koš a biodiverzitu Vedúci projektu: Doc. PaedDr. Stanislav David, PhD.
Anotácia: Bola spracovaná krajinná štruktúra katastra obce Koš pre roky 1850, 1960, 1991, 2007 a 2009. Na základe historických máp (II VM), leteckých snímok a terénneho mapovania v rokoch 2007 a 2009 bola spracovaná historická a súčasnú krajinná štruktúra katastra obce Koš. Pre rok 1850 bolo identifikovaných 17 plošných kajinných prvkov (KP), k roku 1960 26 plošných KP, pre rok 1991 30 plošných KP druhotnej krajinnej štruktúry. Pre rok 2007 sme identifikovali 46 plošných KP, až 72,3 % katastra (963,39 ha) tvorí veľkobloková orná pôda. Pri povrchových deformácii terénu sa vytvorilo 24 vodných plôch (24,66 ha, 1,85% rozlohy katastra). Zmeny KŠ v uvedených časových horizontoch umožnili analyzovať morfodynamické zmeny, rozsah a priestorovú lokalizáciu poklesových území s mokradami. Bola vypracovaná abiotická charakteristika vybraných mokradí (M1 až M8). Pre mokrade (M3, M4, M5, M7) aj fyzikálne chemická charakteristika vody (pH vody, konduktivita, teplota, chemická (CHSKMn) a biologická (BSK5) spotreba kyslíka, Nan, N-NO3, N-NH4, P, Ca, Mg, Mn, Fe. Na lokalitách M3 a M7 boli merané extrémnym rozdiely hodnôt napr. pH od 6,40 do 10,81 na M7, vodivosť vody od 16,56 mS . m-1 (M 4) do 245,0 mS.m-1 (M7). Príčinou je nepriaznivého hydrologický stavu územia, intenzívne poľnohospodárstvo, geologické podložie a ukladanie odpadu na brehoch mokradí. Boli analyzované socio-ekonomické údaje obce Koš, potenciál sídelného a demografického rozvoja. Exploatácia Nováckeho uhoľného ložiska pod obcou si v roku 1950 vynútila stavebnú uzáveru dolnej časti obce, v roku 1985 bola pre Koš vypracovaná asanačná štúdia. Ťažba uhlia začala 1.1.1988, počet obyvateľov sa znížil z pôvodných 3500 na súčasných 1051. Nové centrum obce sa nachádza v JV časti katastra. Výskumom bioty bol zameraný na floristickú a ekologicko-funkčnú charakteristiku vegetácie, zistili sme 259 druhov vyšších rastlín, patriacich do spoločenstiev zväzov Salicion albae, Phragmition communis, Bidention tripartiti, Potamion pusilli atď. Zo živočíšnych skupín boli skúmané pavúky (96 druhov), vážky (33) druhov, ryby (7 druhov), vtáky (185 druhov), obojživelníky (9 druhov), drobné zemné cicavce (11 druhov). Mokrade boli vyhodnotené ako nadregionálne biocentra s potenciálom rekreačného a environmentálneho využitia. Návrhy manažmentu Košských mokradí a sumarizácia výsledkov sa spracúva v monografii David, Petrovič, Mojses a kol. (2009). Vplyv ťažby uhlia v katastri obce Koš - Horná Nitra - na diverzitu krajiny a biodiverzitu. Michel Angelo, Nitra, 150 s. ISBN 978-80-89325-13-9 |






