História

Základom vzniku dnešného pracoviska bolo Oddelenie biológie a tvorby krajiny v Biologickom ústave SAV (1961 – 1964), z ktorého vznikol Ústav biológie krajiny SAV  (1965 – 1974), neskôr sa viacero pracovísk zlúčilo a vzniklo Centrum biologicko-ekologických vied SAV (1975 – 1990). 1. júla 1990 vznikol samostatný Ústav krajinnej ekológie SAV a začal písať novodobú históriu na domácej i medzinárodnej vedeckej scéne. Pri zrode všetkých štyroch pracovísk stál M. Ružička.

ÚKE SAV od roku 1967 pravidelne organizuje medzinárodné sympóziá, v roku 2015 to bolo už 17.  medzinárodné sympózium o problematike krajinnoekologického výskumu.

Na podnet skupiny zahraničných a aj slovenských krajinných ekológov počas 6. medzinárodného sympózia o problematike krajinnoekologického výskumu v Piešťanoch v roku 1982, ako prejav uznania rozvoja krajinnej ekológie v bývalom Československu bola založená Medzinárodná asociácia pre krajinnú ekológiu.  V súčasnosti táto organizácia združuje vyše 1 500 členov po celom svete a usporadúva svetové kongresy a sympóziá.  Slovenskí krajinní ekológovia si v roku 2004  založili Slovenskú asociáciu pre krajinnú ekológiu (IALE-SK), ktorá je regionálnou organizáciou IALE. Cieľom IALE-SK je posilniť postavenie krajinnej ekológie ako vedeckej bázy pre analýzu, plánovanie a manažment krajiny v celosvetovom meradle, ďalej zvýšiť medzinárodnú spoluprácu a medzinárodné vzťahy v rámci krajinnej ekológie.

 V Ústave bola vypracovaná medzinárodne uznávaná metodika LANDEP (LANDscape Ecological Planning), ktorá je uvedená v oficiálnych dokumentoch Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) a zahrnutá v Agende 21 (kapitola 10) ako jedna z odporúčaných metodík integrovaného prístupu k manažmentu prírodných zdrojov a krajiny.

Ústav sa úspešne zapája do riešenia medzinárodných projektov rámcových programov EÚ. V tejto oblasti patrí k najúspešnejším pracoviskám na Slovensku. Doteraz sme participovali na riešení 17 projektov rámcových programov EÚ: 5. RP (8 projektov), 6. RP (5 projektov), 7. RP (4 projekty): BIOPLATFORM, EVALUWET, BIOPRES, BIOHAB, BIOSCENE, GLORIA, BIOFORUM, ALTER-Net, CARBOMONT, SoBio, SENSOR, RURAL-ETINET, BIOSTRAT, POINT, EBONE, OpenNESS, LIFEWATCH.

V súčasnosti riešime 2 projekty HORIZON 2020.

Ústav je jedným z mála pracovísk nielen na Slovensku, ale aj na medzinárodnej scéne, kde sa aplikuje komplexný výskum krajiny založený na integrovanom prístupe ku krajine. Bola tu rozpracovaná metodika LANDEP založená na geosystémovom prístupu ku krajine a aplikovaná vo viacerých štúdiách. Za príklad možno okrem atlasových diel uviesť komplexnú krajinnoekologickú štúdiu, ktorá reagovala na potrebu riešenia novovzniknutej situácie v Tatrách po veternej smršti (2008) alebo návrh krajinnoekologicky optimálneho využívania urbanizovaného územia na príklade Bratislavy (2006).

Intenzívny a rozsiahly výskum vykonal a vykonáva Ústav v troch Biosférických rezerváciách UNESCO: Vysoké Tatry, Východné Karpaty a Poľana. Realizované vedecké projekty boli zamerané multidisciplinárne a významne prispeli k vedecky podloženému manažmentu ekosystémov.

Ústav zohral významnú úlohu pri tvorbe a presadzovaní environmentálnej legislatívy. Skúsenosti pracovníkov boli využité pri formulovaní viacerých zákonov, vyhlášok (napr. zákon o ochrane prírody, novela vyhlášky stavebného zákona, zákon o pozemkových úpravách, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), ale najmä pri tvorbe metodických postupov (metodika územného systému ekologickej stability, metodika krajinného plánu, metodika ekologickej únosnosti).

ÚKE SAV participoval na zakladaní viacerých environmentálnych a ekologických katedier.  Zakladateľmi nových katedier boli často bývalí pracovníci Ústavu, ktorí pociťovali potrebu pretaviť svoje vedecké schopnosti do pedagogického procesu. V roku 2000 bolo vytvorené spoločné pracovisko Ústavu krajinnej ekológie a Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied UKF v Nitre. Pracovníci oboch pracovísk spoločne participujú na výchove doktorandov v študijnom programe Ochrana a využívanie krajiny, na výchove bakalárov, magistrov a tiež na riešení spoločných projektov.

Ústav je medzinárodne uznávaným pracoviskom v oblasti krajinnoekologického výskumu. Je členom medzinárodnej siete excelentných pracovísk pre dlhodobý ekosystémový výskum ALTER-NET. Zároveň je národným Centrom excelentnosti pre ochranu a využívanie krajiny a biodiverzitu a Centrom excelentnosti SAV Hrady na Slovensku.

Ústav je členom LTER programu. Koordinuje výskum na troch LTER lokalitách – Báb, Jalovecká dolina; Alpínske vrcholy Tatier, založil výskumné plochy na Kráľovej holi, ktoré budú navrhnuté ako lokalita LTER. Zároveň koordinuje aj národnú sieť LTER Slovensko, do ktorej sú zapojené ďalšie inštitúcie.

Ústav sa intenzívne zapojil do procesu Implementácie trvalo udržateľného rozvoja v SR. Viacerí pracovníci participovali na príprave Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR (L. Miklós, T. Hrnčiarová, Z. Izakovičová, M. Moyzeová) a jej oponovaní, na spracovaní metodiky pre tvorbu Agendy 21 na regionálnej a lokálnej úrovni a na ich testovaní na modelových územiach (Stredné Pohronie, Povodie rieky Parná, obce Suchá nad Parnou, Križovany nad Dudváhom).

Taktiež sa úspešne zapojil aj do implementácie Dohovoru o krajine. Spracoval typizáciu geosystémov Slovenska, ktoré boli prezentované formou Atlasu reprezentatívnych geosystémov Slovenska, ktoré vyšli v troch jazykových variantoch (slovensky, anglicky a maďarsky) a tiež spracoval typizáciu krajiny Slovenska a navrhol krajinnoekologicky optimálny manažment pre jednotlivé typy krajiny.

Ústav odborne gestoroval dve atlasové diela: Atlas krajiny Slovenskej republiky (2002) a Atlas krajiny Českej republiky (2009), čo určite nemá obdobu vo vedeckých a odborných kruhoch.

Viacerí pracovníci ÚKE SAV pôsobia ako členovia poradných orgánov vlády SR a Národnej rady SR a národní delegáti Slovenska.