18. decembra 2020

FORUM CARPATICUM 2021

6th FORUM CARPATICUM

Linking the Environmental, Political and Societal Aspects for Carpathian Sustainability

21.-25. júna 2021, Brno, Česká republika

Medzinárodná vedecká konferencia

Forum Carpaticum je otvorená konferencia, organizovaná iniciatívou Veda pre Karpaty.  Sieť Veda pre Karpaty (S4C) spája vedcov v strednej Európe, definuje výskumné priority pre tento región, poskytuje aplikovateľné návrhy pre politické rozhodnutia a posilňuje medzinárodnú spoluprácu s partnermi v rámci i mimo Karpát.

Ciele konferencie:

  • Podporovať karpatský výskum v oblasti klímy, vody, ekologických procesov, ochrany prírody, udržateľného využívania prírodných zdrojov, vzťahu medzi človekom a životným prostredím, výchovy k udržateľnému rozvoju.
  • Poskytnúť výskumným pracovníkom a zúčastneným stranám priestor na výmenu názorov, myšlienok a výsledkov výskumu, posilniť dialóg medzi výskumom, politikou a praxou s cieľom zvýšiť udržateľnosť Karpát.
  • Podporovať interdisciplinárnu a transdisciplinárnu spoluprácu, nadviazanie kontaktov medzi S4C, miestnymi a regionálnymi orgánmi a rôznymi zainteresovanými stranami zapojenými do environmentálneho riadenia.

Organizátori prispôsobia formát konferencie aktuálnej Covid situácii, možná je štandardná konferencia, hybridné podujatie (fyzická i virtuálna účasť) alebo plne on-line konferencia.

Viac informácií na:  http://forumcarpaticum.czechglobe.cz/

 

15. decembra 2020

Vyhlásenie vedcov k spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie (EÚ) stále nedokáže vyriešiť environmentálne a sociálno-ekonomické výzvy poľnohospodárstva EÚ. Poľnohospodárske ekosystémy sa ďalej zhoršujú, biodiverzita klesá a emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva zostávajú vysoké. Farmy zároveň čelia nevyriešeným sociálno-ekonomickým výzvam a vidiecke oblasti majú ťažkosti zostať životaschopné. Pritom znalosti, údaje, nástroje a zdroje na riešenie výziev v oblasti udržateľnosti sú ľahko dostupné. Chýba vhodný návrh SPP, ako aj stanovenie priorít a nevyhnutná politická vôľa ich vylepšiť.

Zatiaľ čo návrh Európskej komisie z roku 2018 nedosiahol riešenie hlavných slabých stránok SPP, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskej rady a Európskeho parlamentu (EP) z októbra 2020 výrazne oslabujú environmentálne nástroje SPP, pričom zachovávajú alebo dokonca zlepšujú nerovnomerné a kontraproduktívne rozdeľovanie platieb. Oslabená SPP ohrozuje životné prostredie aj budúcnosť poľnohospodárov a poľnohospodárstva.

Vedecké dôkazy ukazujú, že je možné a efektívne zosúladiť udržateľné poľnohospodárstvo, multifunkčné agrolesníctvo a dlhodobú prosperitu s cieľmi EÚ v oblasti klímy a biodiverzity. Záujmy poľnohospodárov a ochranu životného prostredia je možné vzájomne posilňovať a dosiahnuť prostredníctvom SPP, ktorá je v súlade so stratégiami EÚ – Zelená dohoda, Stratégia biodiverzity a súčasne je v súlade s Parížskou dohodou.

Navrhovaná SPP po roku 2020 predstavuje bežný model poľnohospodárstva oproti životaschopnej alternatíve zodpovedného a udržateľného modelu poľnohospodárstva, ktorý zaisťuje životaschopnosť vidieckych spoločenstiev. Príbehu na podporu dôležitosti výroby potravín a potreby živiť svet čelí realita väčšej výmery poľnohospodárskej pôdy na výrobu paliva a krmív pre zvieratá ako pre ľudskú spotrebu. Politické pozície tiež nereprezentujú záujmy a potreby väčšiny poľnohospodárov, ktorí chcú chrániť svoje životné prostredie v záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti svojho vlastného poľnohospodárstva a oprávnene požadujú podporu verejnej politiky. SPP by mala na tento účel efektívnejšie poskytovať prostriedky a zamerať sa na spravodlivý prechod k udržateľnej budúcnosti poľnohospodárstva.

Trialógové rokovania sú poslednou príležitosťou na prehodnotenie koncepcie SPP po roku 2020 a na navrhnutie právnych textov, ktoré skôr dovoľujú, než bránia environmentálnym a sociálnym ambíciám v súlade s vyhlásením EÚ, že budúca SPP bude spravodlivejšia a ekologickejšia.

S využitím času získaného pri prechodnom období dvoch rokov dôrazne odporúčame členským štátom, Európskej rade a Európskemu parlamentu prehodnotiť súčasný návrh. Špeciálne žiadame:

  1. Udržať kondicionalitu v súlade s cieľmi stanovenými Komisiou a zlepšiť ju o

a) rozšírenie trvalej ochrany pasienkov mimo chránených oblastí (Natura 2000) a

b) udržiavanie alebo obnovu najmenej 10 percent neproduktívnych, poloprírodných krajinných prvkov na celej využívanej poľnohospodárskej ploche a nie iba na ornej pôde;

  1. Účelovo viazať rozpočty na agroenvironmentálne a klimatické opatrenia a umožniť členským štátom zvýšiť svoje rozpočty nad súčasnú úroveň;
  2. Zabezpečiť najmenej 30 percent rozpočtu piliera 1 na ekologické schémy a využitím súčasných poznatkov zabezpečiť, aby boli ekologické schémy dobre koncipované (t. j. zahrnúť iba účinné opatrenia v oblasti biodiverzity), monitorované a prehodnocované, aby sa dosiahli merateľné environmentálne vplyvy;
  3. Presunúť oblasti s prírodnými obmedzeniami do prvého piliera alebo ich viazať striktne na environmentálne ciele a ochranu poľnohospodárskych oblastí s vysokou prírodnou hodnotou namiesto toho, aby sa bez zbytočných kritérií bezdôvodne uvádzali ako environmentálny nástroj;
  4. Zrušiť

a) účelové viazanie priamych platieb (najmä viazaných platieb),

b) prekážku maximálnych investícií členských štátov do životného prostredia a

c) obmedzenie rozpočtových prevodov do piliera 2.

Tieto obmedzenia bránia ambicióznym členským štátom investície do vidieckych oblastí a do verejných statkov;

  1. Stanoviť jasný cieľ zníženia viazaných platieb (napr. smerom k 5 percent) ako dotácií, ktoré sú škodlivé pre trhy aj pre životné prostredie;
  2. Ak priame platby zostanú politickou prioritou a navrhovaným prostriedkom na riešenie problémov poľnohospodárov bude väčšia spravodlivosť medzi príjemcami, potom by Európska rada a EP mali zaviesť mechanizmus obmedzenia a prerozdelenia povinne pre všetky členské štáty a stanoviť prísne pravidlá obmedzenia;
  3. Zabezpečiť úspech nového modelu prostredníctvom

a) prepojenia strategických plánov so Zelenou dohodou EÚ,

b) zachovania ročného podávania správ o výsledkových indikátoroch a

c) zlepšenia integrácie vedcov a ďalších odborníkov do konzultačných procesov

v rámci poľnohospodárskych vedomostných a inovačných systémov (AKIS).

Veda vo všetkých disciplínach je k dispozícii na riešenie problémov udržateľnosti poľnohospodárstva a zlepšenie SPP. Výzvu na zlepšenie SPP podporilo viac ako 3 600 signatárov. Podčiarkli uskutočniteľnosť konštruktívnych zmien a zdokumentovali pripravenosť pomôcť pri pozitívnej transformácii a zabezpečení budúcej SPP a poľnohospodárstva EÚ (Pe’er et al. 2020).

Na základe nedostatočných a nevhodných zmien v návrhu novej SPP v posledných mesiacoch, 40 vedcov z 13 členských štátov EÚ vydalo vyhlásenie, ktorého súčasťou je aj Ústav krajinnej ekológie SAV, a je v plnom znení uložený ako publikácia TU.

Text: Peter Bezák, Ústav krajinnej ekológie SAV

8. decembra 2020

COPERNICUS – online školenia Climate Data Store (CDS)

COPERNICUS – online školenia Climate Data Store (CDS)

Slovenský hydrometeorologický ústav a Ústav krajinnej ekológie SAV v spolupráci s Univerzitou vo Wageningene si vás dovoľujú pozvať na online výukový kurz, ktorý sa týka využitia údajov programu Copernicus Climate Change Services a dátovej platformy Climate Data Store (CDS). Tento výukový program je primárne určený záujemcom z akademického sektora, vrátane študentov, odborníkom z oblasti ochrany klímy, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, mimovládnym organizáciám a konzultačným spoločnostiam, ktoré majú záujem o využívanie klimatických údajov programu Copernicus. Počas kurzu môžete získať zaujímavé poznatky o tom ako používať údaje a nástroje platformy CDS a na ich základe navrhovať adaptačné stratégie a dátové služby.

Kurz je poskytovaný v rámci online výukovej platformy C3S User Learning Services ( https://climate.copernicus.eu/user-learning-services). Na tejto stránke nájdete aj bližšie informácie týkajúce sa kurzu a po registrácii budete mať prístup k širokej škále výukových materiálov. Oficiálny začiatok kurzu je 12. január 2021.

C3S User Learning Services – Training Programme team for Slovakia and Czech Republic:

Pavol Kenderessy, Ústav krajinnej ekológie SAV (pavol.kenderessy@savba.sk) Jozef Pecho, SHMÚ (jozef.pecho@shmu.sk) Maria del Pozo (Wageningen University & Research) Rutger Dankers (Wageningen University & Research) Janine Quist (Wageningen University & Research)

Copernicus_factsheet_Slovakia (.pdf)

https://climate.copernicus.eu/user-learning-services

https://uls.climate.copernicus.eu

 

21. októbra 2020

GREEN WEEK 2020

GREEN WEEK 2020

V rámci akcie GREEN WEEK 2020, ÚKE SAV pre deti z materskej škôlky na Macharovej ulici 1 , vzhľadom na obmedzenia pre nákazu Corona vírusom, pripravil videovychádzku na Chorvátke rameno. Výchovno-vzdelávacie video poskytlo deťom obraz o biote a celkovom využití jedného z ramien Dunaja, ktoré sa nachádza v zastavanej časti Petržalka. Deti sa naučili, že aj vo veľkých mestách, ako je hlavné mesto SR Bratislava, sú vodné plochy na ktorých sa nachádza množstvo užitočných a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Po vzhliadnutí videa, deti kreslili, vystrihovali a priraďovali rastlinky a zvieratká k prázdnym políčkam na plagáte zobrazujúcom Chorvátske rameno a jeho najbližšie okolie.

Foto 1a, 1b: GW v Materskej škôlke na Macharovej 1.

Foto 2: Deti sledujú náučné video o Chorvátskom ramene – biodiverzita vodných plôch vo veľkých aglomeráciách

Foto 3: Tvorivé dielne – deti kreslia, vystrihujú  a lepia obrázky rastlín a živočíchov na plagát Chorvátskeho ramena

Link na film GREEN WEEK UKE SAV – CHORVÁTSKE RAMENO

 

30. júla 2020

National ecosystem services assessment in Slovakia

Nová publikácia vo vedeckom časopise One Ecosystem 

so spoluautorstvom pracovníkov Ústavu krajinnej ekológie SAV venovaná komplexnému  hodnoteniu ekosystémových služieb.

National ecosystem services assessment in Slovakia – meeting old liabilities and introducing new methods

27. mája 2020

Nová publikácia „Hodnota ekosystémov a ich služieb na Slovensku“

Odborný pracovník Ján Černecký spolu s kolektívom Štátnej ochrany prírody SR, v úzkej spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV a UKF v Nitre, spracoval publikáciu s názvom „Hodnota ekosystémov a ich služieb na Slovensku“. 

Viac informácií tu …

18. mája 2020

DEŇ ZEME – SÚŤAŽ – VÝSLEDKY

Milé deti, žiačky a žiaci,

ďakujeme veľmi pekne, že ste sa v takom hojnom počte zúčastnili našej súťaže ku dňu Zeme 2020.

Súťaž bola určená pre školské kolektívy a jednotlivcov na tému: „Koronakríza ako šanca pre planétu Zem“, ako aj pre jednotlivcov o najkrajší list „Ľudstvu od matky Zeme“.

Srdečne ďakujeme a blahoželáme všetkým zúčastneným deťom a študentom. Ďakujeme Vám za vytvorené  a prihlásené práce, ktorými ste podporili prvý ročník našej súťaže.

Dovoľte nám, aby sme vyhlásili víťaza v kategórii školských kolektívov na tému „Koronakríza ako šanca pre planétu Zem“, ktorým sa stávajú Lucia Fraňová a Alexandra Michalcová z Gymnázia M. R. Štefánika,  Nové Mesto nad Váhom. Srdečne blahoželáme! Odmeny získavajú všetky zúčastnené kolektívy.

V súťaži jednotlivcov Vaše výtvory Matku Zem veľmi dojali a tak sa rozhodla, že víťazmi ste VŠETCI!     A preto sa chce všetkým zúčastneným poďakovať darčekom.

Kompletné výsledky súťaže nájdete TU (.pdf)

VÝSLEDKY – BROŽÚRA

DEŇ ZEME 2020_BROZURA_1.cast

DEŇ ZEME 2020_BROZURA_2.cast

Deň Zeme 2020_prezentácie

Víťaznú prácu si môžete pozrieť na Facebookovom profile ÚKE SAV

Dúfame, že na budúci rok sa tiež aktívne zapojíte do ďalšieho ročníka tejto súťaže. Srdečne ďakujeme aj Vašim pedagógom a rodičom za ich podporu a pomoc.

Vzhľadom na epidemiologickú situáciu Vám nevieme zagratulovať osobne, ceny a diplomy Vám odošleme prostredníctvom Slovenskej pošty na Vaše adresy. Ďakujeme za pochopenie.

So srdečným pozdravom

doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD.

riaditeľka

6. mája 2020

DEŇ ZEME – SÚŤAŽ!

DEŇ ZEME

Blíži sa 22. apríl, keď si už tradične (od roku 1970) každoročne pripomíname Deň Zeme. Jeho cieľom je pripomenutie si našej závislosti na prírode, na zdrojoch, ktoré nám poskytuje naša Zem, ako i na poukázanie dôsledkov čo s ňou robíme. Keďže tento rok nám situácia nedovolí Deň Zeme oslavovať spoločne, rozhodli sme sa tento sviatok osláviť v tichom rozjímaní, zamyslením sa nad tým, čo robíme pre životné prostredie my sami. Zvlášť by sme chceli pozornosť venovať úvahám, ako táto dnešná pandémia môže prispieť k ochrane životného prostredia. Téma tohtoročného Dňa Zeme je Klimatická zmena.

Ústav krajinnej ekológie sa rozhodol pri tejto príležitosti zorganizovať súťaž pre školské kolektívy na tému: „Koronakríza ako šanca pre planétu Zem“.

Súťaž je určená kolektívom žiakov II. stupňa základných a stredných škôl, ktorých úlohou je vytvoriť spoločnú prezentáciu.

Vieme, že teraz nemôžete pracovať spolu. Zdá sa to ako nevýhoda, ale je to skvelá šanca naučiť sa využívať kooperatívne nástroje, pomocou ktorých môžete skúsiť spolu niečo zaujímavé vytvoriť. Každý má svoje jedinečné danosti, ktorými môže prispieť v spoločnom projekte myšlienkou, nápadom, pripomienkou, alebo svojimi zručnosťami a dokáže byť súčasťou tvorby. Možno objaví nové schopnosti a vlohy, ktorými ovplyvní myšlienky ďalších členov kolektívu a spolu vytvoria dielo, ktoré inšpiruje spoločnosť.

Porozmýšľajte, ako rozvíjať svoje zručnosti, aby ste spoločne v triednych spoločenstvách tvorili text, ktorý má každý člen kolektívu možnosť komentovať, obmieňať a vkladať doňho myšlienky tak, aby ste spolu vytvorili prezentáciu.

Odporúčame napríklad google slides (https://www.google.com/slides/about/),  alebo office live (https://office.live.com/start/PowerPoint.aspx). Forma a obsah je na Vás, môžete pracovať so všeličím od jednoduchého textu až po multimédiá. Najoriginálnejšie práce budú odmenené zaujímavými „ekologickými cenami“.

Pre jednotlivcov je určená súťaž o najkrajší list  Ľudstvu od matky Zeme.  Podobne aj tu budú najoriginálnejšie práce odmenené a budú publikované formou brožúry.

Príspevky do oboch súťaží  posielajte do 10. mája 2020 na adresu directorile@savba.sk

Tešíme sa na Vaše príspevky!

Kolektív pracovníkov ÚKE SAV

5. mája 2020

Doktorandské štúdium 2020/2021 – aktuálne

Ústav je školiacim pracoviskom v študijnom odbore 4.3.1. Ochrana a využívanie krajiny, program Environmentalistika. Doktorandské štúdium realizuje v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre.

PRIJÍMACIE KONANIE NA DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIUM pre akademický rok 2020/2021

Temy PhD_ÚKE SAV 2020-2021

Informácie o prijímacom konaní 2020-2021

22. apríla 2020

KORONA Z DRUHEJ STRANY

KORONA Z DRUHEJ STRANY

Izakovičová, V. Miklósová, M. Bezáková, J. Lieskovský

Ľudstvo prežíva jedno z najťažších období. Sužuje nás nekontroľovatelne sa šíriaci koronavírus, ktorý ovplyvnil každodenný život mnohých z nás. Zatvorili sa obchody, školy, športoviská, spoločensko-kultúrné zariadenia, ale aj mnohé priemyselné prevádzky, obmedzila sa doprava. Mnohí sme zostali uväznení v rámci svojich obydlí. Prísne opatrenia vlád v mnohých krajinách majú za cieľ zmierniť a hlavne spomaliť šírenie sa tejto pandémie.

Pandémia koronavírusu síce výraznou mierou obmedzila spoločenský život, ale na druhej strane treba vidieť aj jej opačný účinok. Spomalenie a v niektorých oblastiach až zastavenie stále rastúceho spoločenského tempa sa v dobrom smere odráža na našom životnom prostredí, ktoré sme už neúnosne zaťažovali. Ako vyplýva zo sledovania Európskej Environmentálnej agentúry v Kodani, obmedzenia v doprave a priemysle znížili hladiny oxidu dusičitého (NO2), jedovatého plynu (obr. 1), ktorý spôsobuje kyslé dažde aj smog, oxidu uhličitého (CO2), ktorý je považovaný za hlavný skleníkový plyn vplývajúci na klímu a zodpovedný za vznik súčasnej klimatickej zmeny.

Obr.1: Hladiny koncentrácie NO2 v  Taliansku. Zdroj: © ECMWF, 2020

Všetky doterajšie opatrenia sa už v priebehu niekoľkých týždňov premietli do nižšieho znečistenia ovzdušia, čo potvrdzujú aj satelitné snímky Európskej vesmírnej agentúry (ESA, European Space Agency). Dosah prísnych opatrení na ovzdušie ukázala jedna z družíc Copernicus Satelit Sentinel-5P, ktorá sleduje znečistenie vzduchu po celom svete. Podľa služby monitorovania atmosféry Copernicus (CAMS, The Copernicus Atmosphere Monitoring Service) napríklad v priemyselnom a zaľudnenom severnom Taliansku je možné potvrdiť trend postupného znižovania oxidu dusičitého (NO2) približne 10% za týždeň počas posledných štyroch až piatich týždňov (február-marec 2020) (obr. 2).

Obr. 2: Povrchové koncentrácie oxidu dusičitého v Európe, porovnanie medzi 31. januárom a 15. marcom 2020. (Credit: Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS); ECMWF).

K znižovaniu zaťažovania životného prostredia v tomto období asi najvýraznejšie prispelo obmedzenie intenzity dopravy, najmä leteckej. Letectvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií skleníkových plynov. Priame emisie z leteckej dopravy predstavujú asi 3 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a viac ako 2 % svetových emisií. V roku 2020 sú globálne ročné emisie z medzinárodnej leteckej dopravy už približne o 70 % vyššie, ako to bolo v roku 2005 (Agentúra EÚ pre životné prostredie, 2019). Dnes lieta oveľa viac ľudí ako kedysi a preváža sa omnoho viac tovaru. Kým v roku 1993 počet leteckých pasažierov bol 350 miliónov, tak v roku 2018 ich počet vzrástol na 1,106 miliárd (Eurostat, Európska komisia, 2019). Počty letov po celom svete sa počas pandémie výrazne znížili.  Obmedzenie leteckej dopravy prispelo značnou mierou k zníženiu množstva emisií oxidu uhličitého.

Zníženie produkcie znečisťujúcich látok sa prejaví nielen na zlepšení kvality ovzdušia ale následne aj na ostatných zložkách životného prostredia – vode, pôde a tiež na ekosystémoch, možno aj na chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva, nakoľko znečistené ovzdušie podporuje výskyt mnohých civilizačných ochorení. Vedci z Talianska  uvádzajú, že vysoká miera úmrtnosti na Covid-19, ktorá sa pozoruje na severe krajiny, koreluje s najvyššou úrovňou znečistenia ovzdušia.

A tak si, hoci vynútene, ale predsa mohla naša matka Zem aspoň nachvíľu vydýchnuť. Ešte sa nesmieme príliš radovať. Je otázka času, ako sa z tohto celého poučíme. Nezačneme sa rýchlo uhánať za tým čo sme stratili a nebudeme zaťažovať našu planétu ešte viac? Teraz ľudstvo stojí pred ďalšou veľkou výzvou. Keďže sme nútení aktuálnou situáciou meniť nielen naše pracovné návyky, máme možnosť a potenciál zmeniť aj náš životný štýl z konzumného na udržateľný. Podarí sa nám to?