Európske rastliny reagujú na otepľovanie klímy nerovnomerne: z vysokých horských polôh sa vytrácajú druhy prispôsobené chladu, zatiaľ čo lesy a trávnaté porasty sa obohacujú o teplomilné druhy

Medzinárodná štúdia vedená výskumníkmi z Forest & Nature Lab (ForNaLab, Fakulta bioinžinierstva, Univerzita v Gente), za výraznej účasti Výskumného inštitútu pre prírodu a les (INBO) a Ústavu krajinnej ekológie SAV (ÚKE SAV) poukazuje na to, ako klimatická zmena pretvára rastlinné spoločenstvá naprieč Európou. Štúdia publikovaná v časopise Nature analyzovala unikátnu databázu viac ako 6 000 vegetačných záznamov v lesoch, trávnatých porastoch a na horských vrcholoch v Európe, pričom pozorovania pokrývajú obdobie 12 až 78 rokov. Článok s názvom „Kontrastná termofilizácia medzi európskymi lesmi, trávnatými porastmi a alpínskymi vrcholmi“ publikovaný 18. 3. 2026 v časopise NATURE kde sú spoluautormi pracovníci Ústavu krajinnej ekológie SAV Jozef Kollár a Róbert Kanka prináša viacero zaujímavých zistení.

Hlavné zistenia

• Termofilizácia je viditeľná všade: rastlinné druhy preferujúce teplejšie podmienky pribúdajú v porovnaní s druhmi prispôsobenými chladu.
• Hory sú najviac zasiahnuté: v Alpách a ďalších horských oblastiach miznú druhy prispôsobené chladu mimoriadne rýchlym tempom.
• Lesy a trávnaté porasty: tieto ekosystémy vykazujú výrazný relatívny nárast teplomilných druhov, najmä v dôsledku kolonizácie novými druhmi, no zároveň strácajú aj niektoré chladnomilné druhy.
• „Klimatický dlh“: vo všetkých ekosystémoch reagujú rastlinné spoločenstvá pomalšie než samotná klimatická zmena, čo vedie k hromadeniu „klimatického dlhu“, ktorý predstavuje riziko pre biodiverzitu a stabilitu ekosystémov. Rastliny už nie sú v rovnováhe s miestnou klímou.

Prečo je to dôležité?

Výsledky jasne ukazujú, že otepľovanie klímy nemá všade rovnaké dôsledky. Ekosystémy reagujú odlišne v závislosti od svojej štruktúry a zloženia. To znamená, že stratégie adaptácie na klimatickú zmenu musia byť prispôsobené konkrétnym typom ekosystémov.

„Naša štúdia ukazuje, že nemôžeme hovoriť o jednotnom príbehu dopadov klimatického otepľovania. Kým horské oblasti strácajú druhy, ktoré inde nedokážu prežiť, lesy a trávnaté porasty sa najmä posúvajú smerom k teplomilným druhom. To má zásadné dôsledky pre ochranu biodiverzity v Európe,“ hovorí profesor Pieter De Frenne (Univerzita v Gente).

O štúdii

Výskum je výsledkom spolupráce desiatok vedcov z Európy, Severnej Ameriky a Ázie. Unikátna databáza kombinuje dlhodobé monitorovanie rastlinných spoločenstiev v lesoch, trávnatých porastoch a na horských vrcholoch. Pre Európu ide o doposiaľ najkomplexnejšiu analýzu, ktorá priamo porovnáva reakcie rôznych ekosystémov.