KORONA Z DRUHEJ STRANY

KORONA Z DRUHEJ STRANY

Izakovičová, V. Miklósová, M. Bezáková, J. Lieskovský

Ľudstvo prežíva jedno z najťažších období. Sužuje nás nekontroľovatelne sa šíriaci koronavírus, ktorý ovplyvnil každodenný život mnohých z nás. Zatvorili sa obchody, školy, športoviská, spoločensko-kultúrné zariadenia, ale aj mnohé priemyselné prevádzky, obmedzila sa doprava. Mnohí sme zostali uväznení v rámci svojich obydlí. Prísne opatrenia vlád v mnohých krajinách majú za cieľ zmierniť a hlavne spomaliť šírenie sa tejto pandémie.

Pandémia koronavírusu síce výraznou mierou obmedzila spoločenský život, ale na druhej strane treba vidieť aj jej opačný účinok. Spomalenie a v niektorých oblastiach až zastavenie stále rastúceho spoločenského tempa sa v dobrom smere odráža na našom životnom prostredí, ktoré sme už neúnosne zaťažovali. Ako vyplýva zo sledovania Európskej Environmentálnej agentúry v Kodani, obmedzenia v doprave a priemysle znížili hladiny oxidu dusičitého (NO₂), jedovatého plynu (obr. 1), ktorý spôsobuje kyslé dažde aj smog, oxidu uhličitého (CO₂), ktorý je považovaný za hlavný skleníkový plyn vplývajúci na klímu a zodpovedný za vznik súčasnej klimatickej zmeny.

Obr.1: Hladiny koncentrácie NO₂ v  Taliansku. Zdroj: © ECMWF, 2020

Všetky doterajšie opatrenia sa už v priebehu niekoľkých týždňov premietli do nižšieho znečistenia ovzdušia, čo potvrdzujú aj satelitné snímky Európskej vesmírnej agentúry (ESA, European Space Agency). Dosah prísnych opatrení na ovzdušie ukázala jedna z družíc Copernicus Satelit Sentinel-5P, ktorá sleduje znečistenie vzduchu po celom svete. Podľa služby monitorovania atmosféry Copernicus (CAMS, The Copernicus Atmosphere Monitoring Service) napríklad v priemyselnom a zaľudnenom severnom Taliansku je možné potvrdiť trend postupného znižovania oxidu dusičitého (NO₂) približne 10% za týždeň počas posledných štyroch až piatich týždňov (február-marec 2020) (obr. 2).

Obr. 2: Povrchové koncentrácie oxidu dusičitého v Európe, porovnanie medzi 31. januárom a 15. marcom 2020. (Credit: Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS); ECMWF).

K znižovaniu zaťažovania životného prostredia v tomto období asi najvýraznejšie prispelo obmedzenie intenzity dopravy, najmä leteckej. Letectvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií skleníkových plynov. Priame emisie z leteckej dopravy predstavujú asi 3 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a viac ako 2 % svetových emisií. V roku 2020 sú globálne ročné emisie z medzinárodnej leteckej dopravy už približne o 70 % vyššie, ako to bolo v roku 2005 (Agentúra EÚ pre životné prostredie, 2019). Dnes lieta oveľa viac ľudí ako kedysi a preváža sa omnoho viac tovaru. Kým v roku 1993 počet leteckých pasažierov bol 350 miliónov, tak v roku 2018 ich počet vzrástol na 1,106 miliárd (Eurostat, Európska komisia, 2019). Počty letov po celom svete sa počas pandémie výrazne znížili.  Obmedzenie leteckej dopravy prispelo značnou mierou k zníženiu množstva emisií oxidu uhličitého.

Zníženie produkcie znečisťujúcich látok sa prejaví nielen na zlepšení kvality ovzdušia ale následne aj na ostatných zložkách životného prostredia – vode, pôde a tiež na ekosystémoch, možno aj na chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva, nakoľko znečistené ovzdušie podporuje výskyt mnohých civilizačných ochorení. Vedci z Talianska  uvádzajú, že vysoká miera úmrtnosti na Covid-19, ktorá sa pozoruje na severe krajiny, koreluje s najvyššou úrovňou znečistenia ovzdušia.

A tak si, hoci vynútene, ale predsa mohla naša matka Zem aspoň nachvíľu vydýchnuť. Ešte sa nesmieme príliš radovať. Je otázka času, ako sa z tohto celého poučíme. Nezačneme sa rýchlo uhánať za tým čo sme stratili a nebudeme zaťažovať našu planétu ešte viac? Teraz ľudstvo stojí pred ďalšou veľkou výzvou. Keďže sme nútení aktuálnou situáciou meniť nielen naše pracovné návyky, máme možnosť a potenciál zmeniť aj náš životný štýl z konzumného na udržateľný. Podarí sa nám to?