15. apríla 2018

Zvyšovanie počtu druhov rastlín na horských vrcholoch sa zrýchľuje

V stredu 4. apríla 2018 prestížny vedecký časopis NATURE publikoval článok Steinbauer et al. (2018). Prezentuje výsledky z rozsiahleho výskumu venovaného klimatickým zmenám. Spoluautormi štúdie sú aj vedeckí pracovníci Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Za posledných desať rokov sa počet rastlinných druhov v európskych pohoriach zvýšil päťkrát viac ako v rokoch 1957-66. Údaje z 302 európskych vrcholov, ktoré sa týkajú obdobia posledných 145 rokov ukazujú, že zrýchlenie počtu horských druhov je jednoznačne spojené s globálnym otepľovaním. Veľký medzinárodný výskumný tím zistil značný nárast počtu rastlinných druhov na európskych horských vrcholoch, pričom tento vývoj súvisí s nárastom teplôt. Výskumníci preukázali, že flóra sa snaží udržať krok s dôsledkami zrýchľovania antropogénnych vplyvov na celý systém Zeme. V rokoch 1957-66 sa počet druhov na horských vrcholoch v priemere zvýšil o 1,1 druhu za dekádu. Odvtedy sa tento trend zrýchlil. Od roku 2007 až 2016 sa priemerne 5,5 nových druhov presunulo na najvyššie položené miesta horských vrcholov. Výskumníci vzali do úvahy iba rastlinné druhy, ktoré už reagovali na nárast teploty a reálne sa „pohybovali“ nahor. Neskúmali počet druhov, ktoré by mohli byť na ceste nahor v budúcnosti.

„Niektoré druhy, ktoré sa prispôsobili chladným a skalným podmienkam na horských vrcholoch, pravdepodobne z dlhodobého hľadiska zmiznú, nemôžu sa vyvinúť dostatočne rýchlo, aby mohli konkurovať príchodom nových druhov, ktoré sú vyššie a konkurencieschopnejšie v teplejších klimatických podmienkach,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Dr. Manuel Steinbauer. Hoci je pravdepodobné, že vysoko špecializované druhy sa na najvyššie položené miesta horských vrcholov budú posúvať aj v budúcnosti, nie je to úplne isté.

„Druhy, ktoré sa pohybujú smerom hore, často pochádzajú z trávnatých porastov nad líniou stromov, ale nemôžu prežiť všade na vrchole hory, takže nie je isté, že budú hrozbou pre všetky už existujúce druhy na najvyšších miestach. Svoju úlohu zohrávajú aj lokálne reliéfne a pôdne podmienky a tiež mikroklíma. Aj keď existujúce druhy na horských vrcholoch nie sú akútne ohrozené, silné zrýchlenie vplyvu globálneho otepľovania na rastlinné spoločenstvá na vrcholoch vyvoláva obavy, pretože očakávame ďaleko silnejšiu zmenu klímy koncom 21. storočia,“ vysvetľuje profesor Jens-Christian Svenning z Katedry biologických vied na Aarhuskej univerzite.

Unikátnu štúdiu realizovali výskumní pracovníci z jedenástich európskych krajín. Len v Európe totiž existujú údaje o tom, ako sa rastlinné druhy pohybovali od roku 1870. Preto bolo potrebné aby sa výskumníci vyšplhali na vrcholy hôr, aby starostlivo mapovali flóru a súčasne študovali  historické práce a záznamy staré až 150 rokov. Na Slovensku tento výskum realizovali pracovníci Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Róbert Kanka a Veronika Piscová na území Vysokých a Belianskych Tatier.

„Horské vrcholy majú veľkú výhodu, že sa nehýbu, a preto si môžeme byť istí, že sme robili výskum na presne rovnakých miestach ako botanici z minulosti.“ povedala doktorka Sonja Wipfová zo Švajčiarskeho federálneho inštitútu lesného, ​​snehového a krajinného výskumu, WSL v Davose vo Švajčiarsku.

Švajčiarsky profesor Josias Braun-Blanquet (1884-1980) už pred viac ako storočím predpovedal, že tento typ štúdie môže byť potrebný: „Aby som vytvoril pevný základ pre budúcnosť, podrobne som skúmal početné horské vrcholy. Na základe komplexného opisu lokalít nebude ťažké overiť moje zoznamy druhov a zvýšenie alebo zníženie druhovej bohatosti v budúcnosti,“ napísal v jednom zo svojich diel „Die Vegetationsverhältnisse der Schneestufe v Rätisch-Lepontischen Alpen“ v roku 1913.

„Sme presvedčení, že tieto staré dáta sú vysoko kvalitné a aby sme sa uistili, že aj naše nové dáta sú dobré, počas výskumu sme vybrali v lokalitách vždy dvoch ľudí, aby zhromažďovali údaje nezávisle od seba,“ povedala Sonja Wipfová, ktorá bola zodpovedná za zhromažďovanie veľkého množstva nových údajov. „Predvídavosť profesora Braun-Blanqueta nám pomohla pripraviť sa na pochopenie distribúcie rastlinných druhov na horských vrcholoch a zistiť, či sa účinky globálneho otepľovania zrýchľujú,“reagoval profesor Signe Normand z Katedry biologických vied na Aarhuskej univerzite.

Ide o nový dôkaz vplyvu globálneho otepľovania na rastliny, ktoré čoraz viac hľadajú biotopy na horských vrcholoch, predtým vyhradených iba pre najodolnejšie druhy.

Róbert Kanka

Príloha

Príloha

Príloha

23. novembra 2017

Landscape diversity and biodiversity – 18th Symposium

Change of date!

„Landscape diversity and biodiversity“

organized by the

Institute of Landscape Ecology, Slovak Academy of Sciences

Constantine the Philosopher University in Nitra

Slovak Ecological Society by the Slovak Academy of Sciences

April 2019 Congress Centre Smolenice SAS, Slovakia

1_announcement.pdf

2. novembra 2017

Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny Slovenska

Nová monografia:

„HISTORICKÉ ŠTRUKTÚRY POĽNOHOSPODÁRSKEJ KRAJINY SLOVENSKA“

Špulerová, Jana – Štefunková, Dagmar – Dobrovodská, Marta a kolektív
ISBN: 978-80-224-1570-5

Dielo prináša viacero nových vedeckých poznatkov vo sfére výskumu historických štruktúr krajiny, pričom väčšina z nich vychádza z autentického vlastného terénneho výskumu. Po úvodných teoretických východiskách a metodológii práce sa autori zaoberajú historickými štruktúrami poľnohospodárskej krajiny v rôznych kontextoch. Záverečné tri kapitoly sa venujú možným scenárom vývoja krajiny (na vybranom príklade Liptovskej Tepličky), prehľadu jestvujúcich právnych nástrojov na zachovanie historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny a SWOT analýze týchto štruktúr.

Kde sa dá kúpiť?

29. septembra 2017

Global megatrends and Landscape 2018

Global megatrends and Landscape – REGIORESOURCES 21-2018

17. – 19. April 2018, Smolenice Castle, Slovakia

AIM OF THE CONFERENCE is to develop creative discussion in the research of assessment of global megatrends and elimination of their negative consequences and impacts on the landscape and society.

Abstracts_Regioresources 2018 Smolenice

20. augusta 2017

Zlatý kosák 2017 pre Ústav krajinnej ekológie SAV

Ministerka Pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej Republiky udelila v rámci „AGROKOMPLEX 2017“ titul

„ZLATÝ KOSÁK“

pre Ústav krajinnej ekológie SAV za publikáciu venovanú historickým krajinným štruktúram poľnohospodárkej krajiny Slovenska.

uke-kosak-1 uke-kosak-2

ZLATY KOSAK 2017 .pdf

15. mája 2017

ALTER-Net Policy brief – June 2017

Posledná medzinárodná konferencia projektu ALTER-Net „Nature and Society: Synergies, Conflicts, Trade-offs“ ktorá sa uskutočnila 2.-5.mája v belgickom Ghente priniesla viacero zaujímavých výsledkov,  predovšetkým ponúkla možnosti prepojenia vedy a vedeckých výsledkov s politickou a decíznou sférou.

Dokument obsahujúci tieto linky je možné stiahnuť tu.

 

 

6. septembra 2016

Teatime4science

V rámci globálnej štúdie Teatime4science zteatime4science-logoapája Ústav krajinnej ekológie SAV do dekompozičného experimentu aj slovenských žiakov a skautov.

Dekompozičnej štúdie Teatime4science sa zúčastnia žiaci ZŠ kpt. Nálepku (https://trojka.edupage.org/) v Novom meste nad Váhom a slovenskí skauti zo 41. zboru T. G. Masaryka v Topolčiankach. Vo vedeckom výskume sa dekompozícia zisťuje použitím vrecúšok z nylonovej sieťoviny, obsahujúcich rastlinný materiál. Vrecúška sú zvážené a zakopávajú sa do pôdy, po dlhšej dobe sa vykopávajú a opäť vážia. Strata na váhe predstavuje materiál, ktorý sa rozložil (návod ku stiahnutiu: http://www.teatime4science.org/wp-content/uploads/Czech.pdf). Túto jednoduchú a lacnú metódu merania rýchlosti rozkladu prostredníctvom zakopávania čajových vrecúšok vyvinula Judith Sarneel z univerzity Umeå University vo Švédsku, v spolupráci s vedcami z Holandska, Rakúska a Vetenskap & Allmänhet vo Švédsku. Vedecká hodnota novej metódy už bola potvrdená a pokusy prebiehajú v súčasnej dobe v rôznych štátoch po celom svete. Žiaci a skauti zakopú  čajové vrecúška Green tea Lipton a Rooibos Lipton v júni 2017, v septembri 2017 ich vyberú a zvážia. Zistené údaje vložia na stránku projektu (www.teatime4science.org), ktorá zároveň poskytuje všetky informácie o experimente.

Kontaktná osoba za ÚKE SAV: Mgr. Veronika Piscová, PhD., e-mail: veronika.piscova@savba.sk

TBI Czech.pdf

sam_1349 sam_1395 sam_1402 sam_1405zs-kpt-nalepku-nm

13. júna 2016

Landscape and Landscape Ecology

17th International Symposium, 27 – 29 May, 2015, Nitra SlovakiaSLE 2015

Book of abstracts for download

Book of proceedings for download

Link na webstránku sympózia